1. kapitola: Návrat domov

12. října 2008 v 18:39 | .: SuSi :. |  Hviezda môjho osudu
Ako som sľúbila je tu prvá kapitola. Zatiaľ je to také o ničom, ale nejako začať musím.


Len chvíľu. Už len pár minút a vrátim sa naspäť domov. Teším sa vôbec? Neviem. A mala by som? Asi hej. Dva roky. Celé dva roky som nevidela ocka, mamu a aj Petúniu. Ako ťažko sa mi však opúšťa toto krásne miesto, vďaka ktorému som začala znova žiť. Pomohlo mi zabudnúť. Zabudnúť na neho.
Sedím na posteli v mojom, teraz už bývalom, byte a čakám na svoju najlepšiu kamarátku, aby som sa mohla rozlúčiť. Ako ťažko mi je pri pomyslení na to, že ju možno už nikdy neuvidím.
Počujem ako niekto otvoril dvere a vchádza do bytu. Určite je to ona.
,,Lilly, si tu ešte?"
Vhupla pomaly do mojej izby.
,,Samozrejme, že som. Myslíš, že by som odišla bez rozlúčenia?:
Prišla až ku mne a objala ma.
,,Bože, ako mi budeš chýbať." Hlas sa jej triasol. Pokiaľ som sa pred tým pokúšala zadržiavať slzy, tak teraz som sa rozplakala.
,,Aj ty mne. Neviem čo si bez teba počnem."
,,Ty to nejako zvládneš. Dlho si drela, aby si dostala túto šancu. Bola by škoda nevyužiť ju."
Aby ste pochopili. Po dvojročnom štúdiu tu vo Francúzsku som dostala pácu v Londýne, čiže v mojom rodnom meste, ako aurorka.
,,Ja viem, lenže mám strach."
,,A z čoho, prosím ťa?"
,,Tu sa mi naňho podarilo zabudnúť, ale tam ... Nechcem ho stretnúť."
,,Prečo by si ho mala stretnúť? Zlatko myslela som, že už je to dávno za tebou."
,,Samozrejme, že je.Len ... ale nič, nechaj to tak, trepem hlúposti."
,,Všetko bude v poriadku. Ak by si náhodou niečo potrebovala, tak sa ozvi. Vždy tu budem pre teba."
,,Mám ťa rada."
,,Aj ja teba. Ale dosť už. Mali by sme už ísť. Prenášadlo nepočká."
,,Dobre, poďme."
Vyšli sme pred budovu. Naposledy som si obzrela ten dokonale upravený areál. Mala som šťastie. Keď som sem prišla, nikoho som nepoznala, a tak som bývala na internáte. Nebolo to tam bohvieaké, ale čo sa dalo robiť. Po pár dňoch som sa však spriatelila s Lucy a ona mi navrhla, aby som začala bývať s ňou. Bola som prekvapená, keď mi ukazovala toto prekrásne miesto. Najviac som si zamilovala park, ktorý je hneď naproti. Vždy keď som bola na dne, presedela som tu snáď hodiny. A teraz sa s týmto všetkým lúčim.
Zahli sme za roh do malej tmavej uličky, aby nás nikto pri premiestňovaní nevidel. Toto je totiž muklovská štvrť. Všetko bolo pripravené na môj odchod. Okrem mňa.
,,Je čas." Oznámila mi Lucy a podala mi prenášadlo (starú kefu na vlasy, bývala jej najobľúbenejšia).
,,Tak a je to tu. Naozaj odchádzam."
,,Maj sa pekne a hlavne, nezabudni na mňa."
,,Na teba nikdy."
Ešte sme sa naposledy objali a potom som sa už premiestnila na miesto, ktorému budem odo dnes zasa hovoriť domov.

***

Primiestnila som sa pred dom mojich rodičov. Budem u nich bývať, kým si nenájdem nejaký byt.
Otvorila som bránku a pomalým krokom prešla až ku vchodovým dverám. Roztrasenou rukou som zazvonila. Zdalo sa mi to ako večnosť, čo som tam stála a čakala, kým mi niekto príde otvoriť. Konečne som začula kroky, ktoré vychádzali spoza dverí, odkiaľ okamžite vykukla hlava mojej mamy.
Je to nižšia žena už s trocha šedivými vlasmi, ktoré kedysi boli podobné ako tie moje. Ľudí vždy fascinovali jej oči. A ani sa im nevydím. Sú krásne modré, ako nebo bez jediného mráčku. Aj keď je už staršia, stále má úžasnú postavu postavu.
Ocko je zasa pomerne vysoký muž v stredných rokoch. Jeho vlasy boli kedysi hnedé, no teraz mu na hlave vidieť plešinku s neurčitou farbou. Farbu očí som zdedila po ňom.
,,Lilly!!!"
,,Mami!!!"
Ani som sa nestihla spamätať a už ma objímala. Stále sme tam v objatí pekne dlho, až pokým nás nevyrušil ocko, ktorý sa začal dožadovať pozornosti.
,,A mňa neobjímeš?"
,,To vieš, že objímem."
Keď sme sa dostatočne zvítali, presunuli sme sa do obývačky, aby sme sa mohli v pokoji porozprávať.
,,Tak, teraz nám musíš porozprávať úplne všetko. A žiadne zatajovanie."
,,Dobre. Tak ako začať? Po mojom príchode som sa skamarátila s jednou fajn babou, volá sa Lucy a u nej som neskôr aj bývala. Popri štúdiu som pracoovala v jednom muklovskom bare, aby som zarobila aj nejaké peniaze a mohla zaplatiť nájom."
,,V bare?"
,,Neboj oci, bol to slušný podnik."
,,Veď som nič nepovedal."
,,Ale myslel si si to."
,,Nie, nemyslel."
,,Ale áno, myslel."
,,Nie."
,,Áno."
,,Nie."
,,Áno."
,,No tak, už prestaňte vy dvaja. Chováte sa ako malé deti."
,,Prepáč mami, už sa to nestane."
,,A našla si si aj nejakého chlapca?"
Tak tejto témy som sa bála.
,,Na také niečo som nemala čas."
,,Za celé dva roky? ... Aha, už viem kde je pes zakopaný. Určite to bolo kvôli tomu tvojmu Jamesovi, však?"
,,To nie je pravda. A nie je to žiadny môj James."
,,Zlatko, to si naňho ešte nezabudla? Len si spomeň ako ti ublížil. Nemôžeš byť celý život sama."
,,Ja viem, mami. Neboj sa, nebudem stále sama, len som skrátka nemala čas sa s niekým viac než len spriateliť. Keď chceš niečo dokázať, musíš ísť za tým, aj za cenu obetí. Ale dosť už o mne. Povedzte, ako ste sa tu mali celý ten čas vy? A kde je vlatne Petúnia?"
,,Vieš, Petúnia sa vydala a teraz býva so svojím manželom na okraji Londýna. Dokonca čakajú bábätko."
,,Páni, tak Petúnia sa vydala a bude mať dieťa. A koho si vzala?"
,,Vernona."
,,Toho idiota, s ktorým chodila pred tým, než som odišla?"
,,Presne toho."
,,Kto by to bol povedal?"
,,Život je plný prekvapení."
,,To je, ocko. To je. Nebude vám vadiť ak pôjdem do svojej izby? Chcem si vybaliť a potom musím ešte zájsť na ministerstvo kúziel vybaviť nejaké papiere ohľadne mojej novej práce."
,,Samozrejme, len bež."

***

Pomaly som vychádzala po schodoch a pri tom som sa pozerala na fotky, ktoré vysali na stenách. Skoro všade som bola ja s Petúniou, keď sme boli malé. Kiežby sa to dalo vrátiť. Všimla som si jednej, ktorá tam dovtedy nebývala. Bola to jej svadobná fotografia. Na malú chvíľu som sa zastavila a podrobnejšie som si ju prezerala. Usmiala som sa a pokračovala ďalej.
Konečne som prišla až k dverám svojej izby. Otvorila som ich. Nemohla som uveriť svojim očiam. Všetko bolo úplne rovnaké ako keď som odchádzala. Dokonca aj cédečká, ktoré som nechala položené na stole tam stále boli.
Hodila som kufor na zem a zvalila sa na posteľ. Je to zvláštny pocit byť zase doma. Všetko je tu také známe a pritom úplne cudzie. No, budem to musieť zvládnuť. Sama som si vybrala túto cestu.
Z môjho nič nerobenia ma vyrušilo zaťukanie na okno. Obzrela som sa a uvidela sovu, ako sa snaží dobyť sa do mojej izby. Tak som sa nad ňou zľutovala a pustila ju dnu. Vzala som si od nej lístoček a prečítala si odkaz, ak keď mi prišlo zvláštne, že mi niekto píše, keď nikto nevie, že som sa vrátila.

Ahoj Lilly,

už bolo načase, že si zavítala domov. Neviem ako tebe, ale mne bolo za tebou naozaj smutno. Čo by si povedala tomu, keby sme sa stretli? Musím ti toho toľko povedať. A aj ty mne samozrejme. Daj mi vedieť kedy budeš mať čas. Pa.

Kate.

p.s.:Nečuduj sa, že to viem, tvoji rodičia mi sľúbili, že ak sa raz vrátiš, budem prvá kto sa to dozvie.

Okamžite som jej napísala odpoveď.

Kate,

som rada, že si sa ozvala. Aj ty si mi chýbala a samozrejme, že sa s tebou rada stretnem. Vyhovovalo by ti to aj dnes? Idem totiž ešte na ministerstvo a tak by som mohla spojiť príjemné s užitočným. Asi tak okolo piatej.

Lilly.

Podala som list dovičke a ona hneď odletela. O pár minút však bola zase späť aj s odpoveďou.

Platí, tak o piatej v tej malej cukrárni pri ministerstve. Už sa teším.

Kate.

Kate bola moja najlepšia kamarátka na Rokforte. Vždy sme si boli veľmi blízke, no ja som hneď po škole odišla do Francúzska a ona zostala tu. Asi dva, tri razy sme si ešte napísali, no potom sme prerušili kontakt. Možno to bolo pre to, že sme mali toho obidve veľa (ona študovala liečiteľstvo a ja pokročilú čiernu a bielu mágiu), možno pre to, že kamarátstva na diaľku nie sú to pravé. Neviem povedať dôvod, ale viem, že sa teším až ju zasa uvidím. Ale teraz sa musím pripraviť, inak nič nestihnem.
Potom ako som sa osprachovala, prezliekla a upravila maku-up, som sa rozlúčila s rodičmi a premiestnila sa na ministerstvo.

***

,,Slečna Evansová, ste si vedomá všetkých povinností, ktoré budete mať v tejto práci? Nebude to hračka. Hocikedy sa môžete dostať do situácií, kde vám pôjde o život. Ste ochotná to riskovať?"
,,Áno, som."
,,Fajn, takže mi nezostáva nič iné, len vás privítať medzi nami. Partner vám bude pridelený neskôr, pretože teraz sú skoro všetci naši aurory mimo Londýn. Viete, už od začiatku ma zaujíma na vás jedna vec."
,,Aká?"
,,Prečo pekné mladé dievča ako vy sa dalo práve na štúdium pokročilej bielej a čiernej mágie?"
,,To je jednoduché. Biela mágia je úžasná a ja som vždy o nej chcela vedieť čo najviac, ale myslím si, že vás najviac zaujíma prečo čiernu, však?"
,,Musím sa priznať, že áno."
,,Keď som študovala na Rokforte, poznala som jedno dievča. Bola milá a tichá, nikdy nikomu neublížila. Raz, keď sme boli v Rokville, ju napadli smrťožrúti. Použili na ňu neznáme zaklínadlo z čiernej mágie. Na jeho následky zomrela. Keby liečitelia, alebo aurory poznali to zaklínadlo, mohla ešte žiť. Vtedy som si uvedomila, že ak chceme poraziť nepriateľa, musíme poznať, akými zbraňami bojuje, pretože jedine tak sa proti nim dokážeme brániť."
,,Myslím, že budete skvelým prínosom pre naše oddelenie."
,,Vďaka."
,,Nie, to ja ďakujem. Á, skoro som zabudol. Mali by sme sa dohodnúť, kedy nastúpite."
,,Mne je to v podstate jedno. Môžem začať pokojne aj hneď zajtra."
,,V poriadku, zajtra vás predstavím kolegom, zatiaľ len tým čo tu zostali. Tak, to je asi všetko čo som chcel. Dovidenia zajtra."
,,Dovidenia."

Mám prácu. Ó, môj bože, ja mám prácu. Môžno to nebol až taký zlý nápad vrátiť sa späť. Môj život sa začína obracať správnym smerom.
,,Čože? To už je toľko hodín? Kate na mňa už iste čaká."

***

,,Lilly, Lilly, tu som."
,,Kate, prepáč, že meškám, ale na ministerstve sa to pretiahlo."
,,To nič, dnes by som ti odpustila snáď všetko."
,,Chýbala si mi."
,,Aj ty mne."
Keď sme sa dostatočne vyobjímali, objednali sme si kávu a začali rozoberať všetko, čo sme prežili za tie dva roky.
,,Vieš o tom, že si sa zmenila? Vždy si bola bláznivá a teraz? Dospela si."
,,No, to je asi tým, že som sa vydala."
,,Čože? Ty? A kto je ten šťastný?"
,,Volá sa Lukas. Je to mukel, ale vie o tom, že som čarodejnica. Už pol roka som šťastná pani Rodericková."
,,Teda, ja nemám slov. To som naozaj zmeškala až tak veľa?"
,,To áno, ale dosť už o mne. Ty si sa tiež zmenila. Si oveľa krajšia ako na škole a to už vtedy sa za tebou otáčala polovica Rokfortu."
,,Ale, prosím ťa, nepreháňaj."
,,Ja? Nikdy. Myslím to vážne. Prospelo ti, že si zmenila prostredie."
,,To ánol. Pomohlo mi, keď som odišla."
,,Inak, už si sa videla s Jamesom?"
,,Nie, a ani po tom netúžim."
,,Vieš, že raz ho tak či tak uvidíš, však? Nevyhneš sa tomu."
,,Počítam s tým. Ale radšej mi povedz, pracuješ ešte stále u Munga?"
,,Ó, áno. Už dva roky. Vlastne som začínala, vtedy, keď ty si odišla. A vydržala som tam až doteraz."
,,Takže z teba je naozaj liečiteľka."
,,Už je to tak."
Sedeli sme spolu takto asi štyri hodiny a až potom sme sa rozlúčili.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peťa Peťa | Web | 13. října 2008 v 20:29 | Reagovat

Jééj je to bomba! Táto kapitolovka je prosto úžasná,aj keď sa ešte ani poriadne nezačala :D By ma zaujímalo,ako jej James ublížil,keď ho nechce ani vidieť...a už asi tuším,koho jej pridelia ako partnera,ale nechcem nič predbiehať,ani prezradzovať :)A tiež si myslím,že toho veľa zmeškala,keď bola preč..

2 Anaiska->SB Anaiska->SB | Web | 14. října 2008 v 16:34 | Reagovat

no, já taky asi tak tuší, kdo bude ten její partner... jinak sorry za dlouhodobý nekomentování, ale teď jsem to snad napravila! jinak, tahle kapitola je super, na začátku mě trochu rozbrečela (no jo, jsem příšerná citlivka!) a připadá mi napínavá!

3 Naira Naira | Web | 14. října 2008 v 16:35 | Reagovat

stráááášne sa mi to páčilo ......povedala by som, že úvod je skôr nudý ale tvojmu nechýba nič-super:D

4 Lili Lili | Web | 14. října 2008 v 16:41 | Reagovat

fajn , velke fajn, obrovske fajn!uplne uzasna kapitola!a som velice zvedava kohoze bude mat za partaka....nebude to James?

5 Nessa Nessa | Web | 27. října 2008 v 16:19 | Reagovat

moc krásná kapitla =) jsem zvědavá, jak t bude pokračovat, takže si jdu hned přečíst další kapitolu =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama