2. kapitola: Začiatky bývajú ťažké 1.časť

19. října 2008 v 18:14 | .: SuSi :. |  Hviezda môjho osudu
Táto kapča je rozdelená na dve časti, pretože je dosť dlhá. A tu máte prvú časť :) .


,,A toto je oddelenie výskumu. Bude to niečo ako vaše druhé pracovisko, keďže budeťe pomáhať aj v tejto oblasti. Asi by bolo dobré keby som vás predstavil aj s nimi."
Vošli sme do väčšej miestnosti, kde bolo kapa dymu, smradu a hlavne zvláštnych vecí. No, pekné druhé pracovisko.
,,Tak páni a dámy, chcem vám predstaviť novú posilu aj vášho týmu. Slečna Lilly Evansová je nová aurorka, ale keďže je odborníčka na bielu a čiernu mágiu, bude občas pomáhať aj vám. Môžete sa zoznámiť, ja terau však musím odísť, mám dôležitú schôdzku. Oh, skoro som zabudol. Mohli by ste slečne ukázať aj jej oddelenie, ešte sme sa tam nedostali a ja teraz nemôžem. No, majte sa tu pekne."
,,Vítame ťa u nás. Ja som Julia a toto sú Mike a Rodger. Ešte chýba jeden člen nášho týmu, ale toho uvidíš až keď sa vrátia ostatní borci. Je totiž s nimi keby sa tam našli nejaké tie zvláštne predmety alebo také niečo."

Bola som už taká unavená z toho chodenia po oddeleniach, že som ju ani veľmi nepočúvala. A tak som si ich podrobnejšie poobzerala.
Julia je vysoká blondýna s modrými očami a super postavou. Vôbec sa nehodí na toto oddelenie. Rodger vyzerá ako vystrihnutý z časopisu pre milovníkov vedy. To znamená veľké okuliare, zvláštne upravené vlasy a divný oblek. Ďalší kto sa sem vôbec nehodí je Mike. Je to typ chalana, na ktorého letia baby pri každom geste. Má peknú postavu, čierne vlasy a samozrejme by si nemohol odpustiť rozopnutú košeľu. Zvláštne, že sa práve on dal na vedu.
Potom som si spomenula na oslovenie, ktoré použila na začiatku a tak som sa musela dozvedieť čo to znamená.

,,Borci?"
,,To sú chlapci z oddelenia aurorov. Voláme ich borci, pretože sú to fakt krásavci. Veď uvidíš sama."
,,Ahoj, sme radi, že tu máme novú krv, aj keď vlastne len na polovicu. A je to ešte lepšie, keď je to pekné dievča. Nehovoril náhodou starý, že si slečna? To znamená rozvedená, vdova, zadaná alebo slobodná?" Začal na mňa chŕliť otázky Mike.
,,Som slobodná."
,,Tak to je ešte lepšie."
,,Mikiho si nevšímaj, je taký stále. Ale asi by si sa chcela dozvedieť čo tu vlastne robíme."
,,Aj áno."
,,Ak dovolíš, ja jej to veľmi rád vysvetlím."
,,Mike, odpáľ. Pokiaľ viem, máš ešte prácu."
,,Bože, musíš byť stále taká protivná?"
,,Ja sa len snažím zabrániť katastrofe. Tak poď, zavediem ťa na oddelenie aurorov a cestou ti všetko vysvetlím."
Vyšla som za Juliou na celkom prázdnu chodbu a nechala sa od nej viesť.
,,Takže, naše oddelenie dosť často spolupracuje s aurormi, teda s vami. Je to hlavne kvôli tomu, že keď nájdu nejaké neidentifikovateľné predmety okamžite ich posunú k nám. Našou úlohou je zistiť čo sú zač a prípadne ich zlikvidovať. Tiež sa u nás na oddelení vyvíjajú nové vakcíny, elixíry a podobne. Teraz je tu však poriadny zmätok, pretože skoro nikto tu nezostal a nič sa nestíha. Nevybrala si si práve vhodnú chvíľu pre nástup."
,,A čo je to vlastne za misiu, keď sú tam skoro všetci?"
,,To vedia len tí, čo tam odišli. Nám to nechceli prezradiť, vraj je to prísne tajné. Tebe to možno ale prezradia, keďže teraz patríš k nim. Ale aj mňa by to zaujímalo."
,,Ja som myslela, že ak sa koná nejaká akcia sú o nej oboznámení všetci."
,,Tak to som si myslela aj ja, keď som nastupovala, ale realita je, bohužiaľ, iná. Vraj keď o tom vie priveľa ľudí, je menšia pravdepodobnosť jej úspešnosti. Ale ty sa nemusíš báť. Budeš informovaná o všetkých misiách, aj keby si sa ich nezúčastnila. Tak sme tu."

Zastali sme pred veľkými dverami, ktoré sa mi sem vôbec nehodili. Boli úplne iné ako všetky ostatné, také honosnejšie. Julia ich otvorila, pričom hlasito zavŕzgali. Vstúpili sme dnu. Ocitli sme sa vo veľkej miestnosti, ktorá slúži asi niečo ako hala. Po stranách je plno menších kancelárií.

,,Tak toto bude teraz tvoje pracovisko. Každý auror má svoju vlastnú kanceláriu. Teraz ako vidíš ich tu zostalo veľmi málo."
,,Ľudia, vediem vám nový prírastok."
Z jednej kancelárie sa vyhrnulo asi päť ľudí. Väčšinou to boli postarší, asi päťdesiat - štyridsať roční muži a jedna asi tridsaťročná žena."
,,Toto je Lilly Evansová, nová aurorka a zároveň bude pomáhať aj u nás na oddelení."
,,Teší ma."
,,To nás teší. Už dlho k nám nepribudol nikto nový. Ja som Greg."
,,Georg."
,,Kevin."
,,Paul."
,,A ja som Ema."
,,Tak ja vás tu teraz nechám, mám ešte ne rozdiel od vás prácu."
Ani som sa nestihla spamätať a bola preč.
,,Ako to Julia myslela, keď hovorila, že budeš pomáhať aj na ich oddelení?"
,,Bude to hlavne vtedy ak by si nevedeli rady. Inak budem tu a pomáhať vám. Alebo sa o to budem aspoň snažiť."
,,A čo si študovala, že ťa nechajú vypomáhať géniom?"
,,Pokročilú bielu a čiernu mágiu. Toto je moje prvé zamestnanie, školu som skončila len teraz."
,,Tak to gratulujem, lepšie miesto si ani nemohla dostať."
,,Ja viem."

Po tom ako som sa celý deň zoznamovala s novým prostredím a ľudmi som bola rada, keď som sa konečne dostala domov. Len čo som sa dostala do svojej izby, čo bolo asi okolo siedmej večer som okamžite zaspala.

***

,,Cŕŕŕn."
Ako ten zvuk neznášam. Sú to už dva týždne čo som v práci a počúvam ho každé ráno. Ako - tak som vstala a urobila si rannú hygienu. Dnes sa majú vrátiť z tej misie, ja však do práce nejdem. Teda, vlastne idem, ale budem mimo ministerstva. Mám dnes pomáhať Julii zistiť niečo ... čo vlastne ešte ani sama neviem.
Po raňajkách som sa premiestnila na dohodnuté miesto stretnutia. Jul tam už na mňa čakala.
,,Dobré ráno, tak môžeme?"
,,Dobré, jasné, ale ešte stále neviem čo máme vlastne robiť."
,,Oh, jasné, prepáč, zabudla som."
,,To nič."
,,Takže, našou úlohou je preskúmať čierny trh."
,,Čože? Čierny trh? Myslela som, že ten existuje iba medzi muklami."
,,Tak to si na omyle. Tu sa dá zohnať snáď všetko. Od obyčajných amuletov až po smrteľne nebezpečné vecičky. Teraz sme však dostali informáciu, že istý obchodník predáva nebezpečné amulety, ktoré chcú smrťožrúti prepašovať medzi muklov. Bolo by tak omnoho jednoduchšie ich zabiť. Poslali by im iba balíček s týmto amuletom a mali by po starostiach."
,,Tak toto je snáď to najpodlejšie čo kedy urobili. Už im nestoja ani za to, aby ich zabili osobne. To je nechutné."
,,My máme za úlohu tieto amulety vypátrať. Potom to už len nahlásiťa nabehnú na to aurory."
,,To to ich nemôžeme zabaviť my?"
,,To nie je naša úloha. Prečo by sme to robili?"
,,Ale veď ..."
,,Žiadne ale. Viem, že teraz je pre teba všetko vzrušujúce a myslíš si, že to zvládneš, ale pre to si tu so mnou, aby si si to vytĺkla z hlavy. Neboj, až ti pridelia partnera budeš mať dosť nebezpečných a vzrušujúcich úloh, ale teraz ešte nie. A poď už."
Kráčali sme zapadnutými uličkami Londýna a hľadali sme niečo zvláštne.
,,Prečo vlastne poslali teba? Myslela som, že vašou úlohou nie je chodiť do terénu."
,,To nie, ale ostatní sa vrátia iba dnes a tí čo zostali majú aj tak dosť starostí. A ja mám dnes celkom voľný deň."
,,Takže ťa využili na špinavú prácu."
,,Čo už. Aj to niekto musí robiť. Pozri, tamto by niečo mohlo byť."
Na konci uličky, v ktorej sme sa nachádzali stále nejaký divný chlap a vyzeralo to, že na niekoho čaká.
,,Pôjdeme bližšie a počkáme ako sa to vyvinie."
Ukryli sme sa za roh a čakali spolu s tým chlapom. Po pár minútach sa tam objavil ďalší človek, ktorý bol však mne až priveľmi známy. A nemôžem povedať, že by som ho videla rada."
,,Máš to čo som chcel?"
,,Samozrejme, ja svoje sľuby plním. A ty máš moju odmenu?"
,,Tu máš. Teraz mi ukáž tie amulety."
Podal mu malú škatuľku. Ktovie čo v nej je?
,,Mám ich tamto. Poď za mnou."
Ukázal na starú budovu o kúsok ďalej ako sme stáli. Tak, aby nás nevideli sme šli za nimi. V budove bolo veľa nepotrebných vecí, takže nebol problém s tým, že sme sa nemali kde ukryť.
,,Tam sú. Chceš ich skontrolovať?"
,,To nebude potrebné. Verím, že by si nesklamal môjho pána."
,,Ja? Nikdy. Som jeden z jeho najvernejších."
,,To vie dostatočne oceniť."
,,Lilly, mali by sme odtiaľto vypadnúť. Mohlo by to byť nebezpečné."
,,A nemali by sme radšej ešte počkať? Možno sa dozvieme niečo zaujímavé."
,,Nie, svoju časť úlohy sme splnili. Teraz už musíme len informovať ministerstvo."
,,Dobre."
Pomaly sme vychádzali, keď Julie zakopla o nejakú vec, ktorá sa povaľovala na zemi a tak upútala ich pozornosť na nás. Myslím, že teraz nastanú problémy.
,,Pozrime sa. Nečakal som, že ťa ešte niekedy stretnem."
Teraz mi už nezostáva nič iné, len vám povedať kto je ten človek. Kedysi bol mojím dobrým priateľom. Dokonca to bol on, kto mi ukázal čarodejnícky svet. Áno, nie je to nikto iný ako Severus Snape.
,,To ani ja a ver, že by som bola radšej keby sa to nestalo."
,,Ty ho poznáš?"
,,Áno. Kedysi sme boli dobrí kamaráti, ale to už je dávno minulosť."
,,A čomu vďačíme za vašu návštevu?"
,,Len tak sa prechádzame. Čerstvý vzduch robí dobre. Mal by si si to niekedy vyskúsať. Možno by si dostal aj normálnu farbu do tváre. Si totiž príšerne bledý."
,,Dosť už hier. Viem veľmi dobre, že pracuješ na ministerstve."
,,Keď to vieš tak na čo sa potom pýtaš? Určite si si domyslel prečo som tu."
,,Samozrejme. Ide vám o tie amulety. Len nechápem prečo poslali práve vás. To už nikoho schopnejšieho nemali? Veď tvoja kolegyňa nie je ani aurorka."
,,Vidím, že si informovaný. Ale ty vieš veľmi dobre, že ťa dokážem kedykoľvek poraziť."
,,Tie časy sú už dávno preč. Zmenil som sa."
,,V tomto máš pravdu, ale aj ja som sa zmenila."
,,Tak o tom nepochybujem. Povedz, prečo sa nepridáš k nám?"
,,Severus, Severus. V tomto si ale stále nepoučiteľný. Vieš, že to isté by som sa mohla opýtať aj ja teba?"
,,Mohla, ale neopýtaš, pretože poznáš moju odpoveď."
,,Áno, poznám. Si totiž srab. Nedokážeš sa mu postaviť."
,,No, pekne sa mi tu s tebou rozpráva, ale už je na čase, aby som si zobral čo je moje a odišiel."
,,Tak to ti rozhodne nedovolím."
,,Nechcem s tebou bojovať."
,,Ani ja, ale nedávaš mi na výber."
Zatiaľ čo sme spolu viedli tento duchaplný rozhovor, ten jeho spoločník niekam zmizol a ako som si všimla tak aj Jul. Teraz sme tam boli len my dvaja so zdvihnutými prútikmi proti sebe a spomienkami, ktoré nás spájali a zároveň rozdeľovali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nat nat | Web | 19. října 2008 v 20:24 | Reagovat

nádherná kapitola

2 Lili Lili | Web | 20. října 2008 v 14:52 | Reagovat

super som velice zvedavá či sa pozabíjajú:D ale ne!ak necháš Lil zomrieť rukou toho bastarda tak si mrtva :D

3 Peťa Peťa | Web | 21. října 2008 v 20:56 | Reagovat

Kapča je bravúrna! Len teraz píšem koment,i keď som ju prečítala už včera,ale haproval blog.cz,tak ho píšem len dnes.Rýchlo si prosím ďalšiu! :D

4 Anaiska->SB Anaiska->SB | Web | 22. října 2008 v 19:33 | Reagovat

super! mocinky se ti povedla, těím se na další!!!

5 Nessa Nessa | Web | 27. října 2008 v 16:25 | Reagovat

Fakt nádhera=)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama