3. kapitola - Ako je to možné?

10. října 2008 v 18:21 | .: SuSi :. |  Láska v nenávisti
No, konečne je tu nová kapitola. Viem, že mi to dlho trvalo, ale pokúsim sa to napraviť teraz cez víkend. :)


,,Konečne obed. Zdalo sa mi to, alebo bol Binns ešte viac nudný ako inokedy?"
,,Myslím, že viac. Aj ja som mala čo robiť, aby som nezaspala."
Pred vchodom do veľkej siene nám niekto zatarasil cestu.
,,Pozrime sa, koho sa nám pošťastilo stretnúť."
,,Máš nejaký problém, Malfoy? A dokonca by si mi s ním mohla pomôcť."
,,Tak s tým nepočítaj. Nie som žiadna sociálna pracovníčka, a by som ti pomáhala s problémami."
,,Ty ... malá humusáčka."
,,Nezdá sa ti, že to tvoje ty ... používaš nejako často? Možno by ti nezaškodilo obnoviť si slovník."
,,Tak za toto zaplatíš."
,,Ani by som nepovedala. Nemám totiž pri sebe peniaze. Ale možno ti budú stačiť gombíky. Tých mám dosť."
Silno mi chytil ruku a pritiahol ma k sebe. Naše tváre sa skoro dotýkali. Prečo tam Samantha len tak stojí? Nech niečo urobí. Vlastne, ani sa jej nečudujem, tie jeho gorily naháňajú hrôzu. Prečo niekedy nemôžem byť ticho?
,,Ako sa opovažuješ so mnou takto hovoriť?"
,,Hovorím s tebou ako s každým kto mi vadí. Neviem prečo by si mal byť výnimka."
,,Malfoy, okamžite ju pusť!"
Nikdy by som to nepovedala, ale naozaj ho rada vidím. Možno s ním pôjdem aj na to rande, len nech mi pomôže dostať sa z tejto situácie. Bože, na čo to zase myslím, veď som sa ho rozhodla ignorovať. Keby som nebola v zovretí tohto ... ani neviem ako ho mám slušne nazvať, tak by som si nafackovala.
,,A čo ak nie? Čo mi urobíš? Pôjdeš sa požalovať mamičke?"
,,To nie. Prečo by som mal zaťažovať takým imbecilom ako si ty? Radšej ti rozbijem ten tvoj biely ksicht."
,,Ty ... "
Konečne ma pustil. Všimli ste si čo zase povedal? Vážne by mal so sebou niečo robiť. Ale teraz upriamil svoju pozornosť na Jamesa, teda Pottera. Počo sa musí chovať tak hrdinsky, keď naňho chcem zabudnúť?
,,Čo ja? Lilly mala pravdu. Mal by si si upraviť slovnú zásobu." On mi povedal Lilly. Ako krásne to vyznie z jeho úst. A ten jeho úsmev. Ježiši, už zase. Myslím, že jediný kto by mal niečo so sebou robiť som ja. Chovám saako nejaká jeho fanynka a oni po sebe zatiaľ vrhajú zaklínadlá. Počkať. Čože robia? Tak to teda nie.
,,Engranaje." Vytvorila som štít, ktorý pohlcoval všetky zaklínadlá, ktoré na seba vyslali. Ešte chvíľu sa snažili proti sebe útočiť, ale keď zistili, že to nemá cenu, skončili s tým. Ale zazerať po sebe neprestali.
,,Vy ste sa zbláznili alebo čo? Nedokážete spory riešiť inak ako tým, že sa pozabíjate? Takže teraz uvedieme všetko na správnu mieru raz a navždy. Malfoy, daj mi konečne pokoj. Neviem ako ti to mám ešte povedať, ale moja odpoveď bude vždy nie. A tebe Potter ďakujem, že si sa ma zastal, ale druhýkrát si chcem svoje problémy riešiť sama. A teraz ak dovolíte pôjdem na obed. Poď Sam, ideme."
Schytila som ohúrenú Samanthu a viedla ju ku stolu.
,,Vieš Lill, nechcem aby si sa na mňa nahnevala, ale nemusela si byť k Potterovi taká odmeraná, veď ti chcel len pomôcť."
,,Ja viem, že to myslel dobre, ale to som sa mu mala hodiť okolo krku a ďakovať mu, že ma zachránil alebo čo?"
,,Hm ... počkaj nechaj ma popremýšľať ... hej mala."
,,Čo si mala?" Môj brat práve zistil, že existuje.
,,Ale nič. Radšej mi povedz ako sa ti páčilo prvý deň."
,,Celkom dobre. Teda až na to, že som na hodine McGonagallku premenil na myš a vyslúžil si za to trest."
,,To si vážne urobil?"
,,Ja za to nemôžem, transfigurácia mi nikdy nešla."
,,Tak to by ťa mohla Samantha doučovať. Ona je v nej dobrá."
Chúďatko, skoro sa zadusila, keď som povedala jej meno.
,,Vážne by si mi s tým pomohla?" Pozrel sa na ňu tak sladko, že som sa bála, aby nedostala cukrovku.
,,Ja ... no ... jasné, prečo nie?"
,,Mala by si dnes večer čas? Vieš, potreboval by som to čo najskôr."
,,Dobre."
,,Vďaka, si moha záchrana." Dal jej bozk na tvár a odkráčal za svojimi novými kamošmi.
Tak, to by sme mali. Teraz už si musí poradiť sama.
,,Lilly? Videla si? On ma pobozkal." Chytila si líce a začala sa prihlúplo usmievať. Keby sa na ňu teraz niekto pozrel, tak by si povedal, že je zhulená.
,,Hej, videla. Len nechápem, prečo sa tváriš, akoby ťa práve požiadal o ruku. Bol len rád, že mu pomôžeš."
,,To je možné, ale vieš si predstaviť aký veľký krok vpred je to v našom vzťahu?"
,,Veľký krok? Sam, za veľký krok sa dá považovať svadba alebo dieťa. Nie toto. A o akom vzťahu to vlastne hovoríš? Pokiaľ viem, on nemá ani tušenie, že sa ti páči."
,,No, to je to. Určite mi týmto naznačil, že aj on ma miluje."
,,Nechcem ti brať ilúzie, ale bol to len kamarátsky bozk, nič viac."
,,Nejako sa začať musí, no nie? A určite som na tom lepšie ako ty s Jamesom."
,,Čože? O čom to tu, preboha, rozprávaš?"
,,Lill, nerob sa dobre? Poznám ťa až príliš dlho na to, aby som vedela, že tvoj vzťah k nemu sa zmenil."
,,To ... to nie je pravda." Prečo jej klamem?
,,Ale je. Ako mi chceš inak vysvetliť tú príhodu vo vlaku? Hneď mi to bolo jasné, keď si sa naňho pozerala ako na svätý obrázok. Iní si toho všimli tiež, no je to pre nich tak absurdné, že si to nepripúšťajú. Mňa však tvoja bývalá nenávisť k nemu nepomätie. Tak a teraz mi láskavo vyklop, čo k nemu vlastne cítiš."
,,Ja ... asi som sa doňho zaľúbila."
,,Ááá, veď to je úžasné." Vykríkla na celú veľkú sieň a začala ma objímať.
,,Prestaň, počuješ? Všetci sa na nás pozerajú."
,,No a čo? To čo si práve povedala je to najlepšie so som dnes počula."
,,Čo je na tom také skvelé?"
,,Každý v tomto hrad vždy vedel, že skončíte spolu. Vy k sebe skrátka patríte. A ako vidím, tak si si to konečne uvedomila aj ty."
,,Ale to som nepovedala."
,,Ako to, veď si práve ... "
,,Hej, vravela som, že ho ľúbim, ale nie, že s ním začnem chodiť. Rozhodla som sa naňho zabudnúť. Vymazať ho zo svojej hlavy aj srdca."
,,Sama dobre vieš, že sa ti to nikdy nepodarí. A skôr či neskôr skončíte spolu."
,,A čo ty si? Nejaký odborník na vzťahy alebo čo? Možno by si si mala otvoriť manželskú poradňu a nezaťažovať mňa tvojimi teóriami a ešte k tomu mylnými."
,,Hovor si čo chceš, ale skôr či neskôr aj tak zistíš, že som mala pravdu. Len aby už potom nebolo neskoro. Jeho to nemusí baviť donekonečna. Veď ho odmietaš už niekoľko rokov."
,,Lenže ja chcem, aby ho to prestalo baviť. Aj keby sme nakoniec spolu boli, neklapalo by nám to. Sme až príliš rozdielny. Ty to nechápeš, ale ja nechcem skončiť tak, ako končia Blackove priateľky."
,,Prečo si myslíš, že by si tak skončila? Veď on ťa má rád."
,,Podľa mňa to tak nie je. Predvádza sa len pred ostatnými."
,,Ale to nie je pravda."
,,Ako to ty môžeš vedieť?"
,,Skrátka to viem."
,,A môžeš mi to povedať na 100 percent?"
,,No .... ja ..."
,,Vidíš? Aj ty máš pochybnosti. Najlepšie bude ak všetko zostane pri starom. To, že ho mám rada sa nikdy nedozvie. A ty mu to nepovieš." Dodala som, keď sa už nadychovala k odpovedi.
,,A už sa viac o tom nechcem baviť." Ukončila som náš rozhovor a dala sa do jedla.
Po obede sme sa vybrali na pozemky. Sadli sme si pod náš obľúbená strom pri jazere. Samantha vytiahla knihu a začala si čítať. Ja som mala v pláne dopísať si úlohy na dejiny, ale prišla som k záveru, že sa nesústredím na nič a už vôbec nie na písanie úloh. Tak som len tak sedela a vychutnávala si nádherné slnečné počasie, ktoré je pre tento mesiac nezvyčajné. Sedeli sme tam už asi tri hodiny, keď nás niekto vyrušil.
,,Ty si Lilly Evansová?" Zastavil sa pri mne malý chlapec, mohol byť asi druhák.
,,Áno, prečo?"
,,Profesor Dumbledore chce s tebou ešte pred večerou hovoriť."
,,Vďaka."
,,Nie je za čo."
Ten malý si odkráčal a ja som za ním zostala civieť.
,,Čo ti môže chcieť?" Položila mi Samantha otázku, ktorá aj mne vŕtala v hlave.
,,Neviem. Poď, pôjdeme už, o chvíľu bude večera a ja musím zájsť ešte za tým Dumbledorom."
,,Dobre, poďme."
Celú cestu som musela premýšľať čo mi môže chcieť. Urobila som niečo? Ale to by som o tom musela vedieť
Keď sme prišli do hradu, so Samanthou sme sa rozdelili. Ona išla na večeru a ja som sa vydala k riaditeľovi. Pred obludou som povedala heslo a nechala sa vyniesť až do pracovne. Zaklopala som a vošla dnu.
,,Dobrý deň, pán profesor. Chceli ste so mnou hovoriť?"
,,Dobrý deň, slečna Evansová. Áno, posaďte sa prosím."
Sadla som si a čakala čo sa bude diať.
,,Viete slečna Evansová, zavolal som si vás kvôli vašim schopnostiam."
,,Mojím schopnostiam?"
,,Ide vlastne aj o to, čo sa stalo na konci minulého školského roku."
,,Ale veď už som vám vysvetlila, že to bola nehoda. Neviem ako sa to stalo."
,,Áno, ja viem. Stále mi to však vŕtalo v hlave a nakoniec som prišiel na príčinu."
Keď som nič nevravela, pokračoval ďalej.
,,Ako sme sa už dozvedeli, dokážete vytvoriť ohnivú guľu. No, ja si myslím, že to nie je všetko. Čo ešte viete však musíte zistiť sama.
,,Ale ako je to možné?"
,,Hneď sa k tomu dostanem. Možno ste už počuli o štyroch živloch."
Súhlasne som pokývala hlavou.
,,Pred mnohými tisícročiami ich chceli čarodejníci spútať, pretože ich chceli mať pod kontrolou. Tak vybrali jedného človeka, ktorá dostal schopnosti ovládať tieto živly. Určite si viete predstaviť, akú veľkú moc tým získal. A čím máme väčšiu moc, tým sme zraniteľnejší. TAk sa nechal zlákať aj on vidinou moci a bohatstva. Neuvedomil si však, že páchaním zla ho tie schopnosti pomaly začínajú ovládať, až ho napokon úplne zničili. Vtedy sa najvyšší čarodejníci rozhodli rozdeliť tie schopnosti medzi štyroch ľudí. Nechceli riskovať, že sa bude niekedy niečo také opakovať. Od tej doby strážcovia tieto schopnosti predávali schopnosti svojim potomkom."
,,Stále nechápem, čo to má spoločné so mnou."
,,Vy, slečna Evansová, ste jedna z tých strážcov."
,,Ja? Ale ako to? Veď moji rodičia nie sú čarodejníci a pokiaľ viem, tak nikto z našich predkov. Tak po kom by som to zdedila?"
,,Strážcovia boli vždy muklovia. Je to tak lepšie, pretože jediné čo vedia je ovládať živel, ktorý zdedili. U vás sa však stala výnimka."
,,Aj tak stále nechápem prečo ja. Petúnia je predsa staršia a Thomas takisto. A dokonca aj on je čarodejník."
,,Zdedila ste to po svojej matke, takže Thomas to byť nemohol. A čo sa týka Petúnie, nikdy nebolo určené, že dedičom bude prvorodené dieťa. Vy ovládate oheň. Je to najsilnejší živel, takže potrebuje silnú osobnosť, aby ho zvládla. A to ste vy. A keďže ste aj čarodejnica, vaša sila sa tým znásobila. A preto si myslím, že oheň nie je to jediná vaša schopnosť. Ale ako som povedal, to si už musíte zistiť sama."
,,Ako to mám zistiť? A čo mám teraz robiť? Veď ja to nedokážem ovládať. Dobrý príklad je ten minulý rok. Čo keby som niekomu ublížila?"
,,Ale veď sa predsa nič nestalo. Zvládli ste to a to je dôležité. Všetko chce svoj čas a tréning."
,,Dobre, pokúsim sa."
,,Ešte niečo som vám chcel povedať."
,,To nie je všetko?"
,,Zďaleka nie. Viete bola vyrieknutá veštba, ktorá hovorí o strážcoch. A mám podozrenie, že je o vás a o ostatných. Znie nejako takto:

Až bude zlo pri moci a osud ľudí neistý,
štyria strážcovia svoje sily spoja a začne boj,
v ktorom zvíťaziť môže len jedna strana.
Hoc silní budú, nepostačí to na výhru.
Preto dedič Chrabromila, zapojí sa do tohto boja.

,,Prečo si myslíte, že ide práve o nás?"
,,Ako už viete, moc Voldemorta stúpa. Myslím, že vám je súdené ho zastaviť."
,,Aj keby to tak bolo. Ako nájdem ostatných strážcov? A čo ten Chrabromilov dedič?"
,,Až príde tá správna chvíľa, všetci to budete vedieť a oni prídu sami za vami. A ten dedič je bližšie ako si myslíte."
,,Je bližšie ako si myslím? Čo to znamená?"
,,Všetko pochopíte až príde čas."
,,Ale ..."
,,Je mi ľúto, ale viac vám prezradiť nemôžem."
,,Takže vy viete kto to je?"
,,Viem, ale musíte na to prísť sama. A teraz by ste už mala ísť na večeru."
,,Dovidenia, pán profesor."
,,Dovidenia."
Zdvihla som sa a odišla z pracovne. Teda, ja mám ale šťastie. Akoby som nemala dosť svojich problémov, teraz sa musím starať o budúcnosť sveta. Prečo práve ja? Určite je tu plno ľudí, ktorí by za to dali neviem čo, aby mali také schopnosti. A ako, preboha, nájdem toho dediča? To sa mám začať hrať na detektíva alebo čo?
Keď som vošla do veľkej siene, pohľadom som vyhľadala Samanthu. Na moju smolu pri nej nesedel nikto iný ako záškodníci. S nechuťou som sa vybrala k nej. Sadla som si vedľa môjho brata, ktorý sa s ňou o niečom bavil a dosť hlasno sa pri tom smiali, takže si vôbec nevšilmi, že som prišla, čo sa nedá povedať o Jam ... ááá ... Potterovi.
,,Evansová, kde si bola? Už som sa bál, že neprídeš."
,,To nie je tvoja vec, Potter."
,,Prečo si na mňa taká zlá?"
,,A prečo ma ty stále otravuješ?"
Už, už mi išiel niečo povedať, keď sa odrazu postavil Dumbledore.
,,Ešte skôr než sa pustíte do jedla, by som vám chcel predstaviť novú žiačku, ktorá k nám prestupuje. Slečna Amanda Brownová bude navštevovať šiesty ročník. Slečna, prosím, môžete vojsť."
Vo dverách sa objavilo nie veľmi vysoké dievča typu barbie. Určite si dokážete predstaviť ako vyzerala (od hlavy až po päty v ružovom). Na všetkých okolo seba pozerala povýšeneckým pohľadom, samozrejme až na záškodníkov. Na tých sa žiarivo usmiala a až nejako pridlho hypnotizuje Jamesa. Tak to teda nie, ten je môj! Ježiš, čo to zas trepem. Tak s touto kamarátka určite nebudem. Sadla si na stoličku a McGonagallka jej nasadila múdry klobúk. Mala na hlave asi päť minút, kým vykríkol tú (pre mňa) osudnú vetu:
,,CHRABROMIL!!!"
Zbohom, môj kľudný život."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peťa Peťa | Web | 10. října 2008 v 22:02 | Reagovat

Super kapča...inak nie si registrovaná na Priori-Incantatem.sk? mohli by sme pokecať :)

2 Anaiska->SB Anaiska->SB | Web | 10. října 2008 v 22:21 | Reagovat

tak to je dobrý, fakt, těším se na další!

3 Lili Lili | Web | 14. října 2008 v 16:29 | Reagovat

waw a waw a ešte raz waw!super!naozaj zo všetkých slov ktoré poznám ani jedno dokonce ani všetky naraz by nepomenovali takúto nádhernú kapč!tak plsky pokráčko:)

4 Nessa Nessa | Web | 27. října 2008 v 15:56 | Reagovat

krásná kapitola, pěkně dlouhá

5 Evanska Evanska | Web | 11. listopadu 2008 v 19:07 | Reagovat

chúďatko Lilly! a kapča nádhera :) a tá posledná veta...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama