4. kapitola - Hľadá sa dedič

15. října 2008 v 19:55 | .: SuSi :. |  Láska v nenávisti
Nová kapitolka je na svete. Tentoraz je však trocha kratšia.Naozaj vôbec nič nestíham a aj toto je pre mňa výkon. :)


Konečne víkend. Už som si myslela, že sa zbláznim. Sme len dva týždne v škole, ale učitelia nás ani trochu nešetria. Viete, vždy som mala učenie rada a stále aj mám, ale čo je veľa, to je veľa. Nemôžem predsa stále len sedieť nad knižkami. Teraz mám oveľa dôležitejšie veci na prácu. Nemyslite si, že moje vzdelanie pre mňa nie je dôležité. Povedala by som, že patrí k najdôležitejším veciam v mojom živote. Akurát sa posunulo o pár priečok v mojom zozname. Od toho rozhovoru s Dumbledorom som sa rozhodla, že na prvom mieste bude pomoc svetu. Viem, znie to bláznivo. Asi by som to mala upresniť. Pokúsim sa pomôcť svetu. Ešte stále totiž nedokážem obládať svoje schopnosti. Čo ovládať, dokonca ani používať. Vždy keď sa snažím vytvoriť ohnivú guľu, tak sa nič nestane. Nie, musím sa opraviť. Je pravda, že nikto navonok nič nevidí, no mne idú prasknúť nervy a mám pociť, že mne sa niečo stane. Málokedy sa mi totiž stáva, že mi niečo nejde. Neviem čo robím zle! Snáď to nejako zvládnem, kým nastane tá očakávaná vojna.
Teraz sedím sama v spoločenskej miestnosti. Pýtate sa prečo sama? To je veľmi ľahké. Samantha je totiž niekde s mojím bratom. Áno, je to tak. Od tej doby čo ho začala doučovať sú spolu skoro stále. A mne nezostáva nič iné, iba tu sedieť a čakať, kým niekto príde a ja sa neunudím k smrti. A do izby zase ísť nechcem, pretože je tam tá krava. Oh, ja som vám to vlastne ešte nepovedala. Amanda, to je tá nová žiačka, je s nami na izbe. To je ale prekvapko čo? Tak toto Dumbledorovi nezabudnem.
To čakanie ma už prestáva baviť. Asi zájdem do knižnice. Áno, presne to urobím.

***

Zmena plánu. Žiadna knižnica sa nekoná. Ja totiž kvôli tomu, že sa utápam vo vlastnej samote som si nevšimla, že už je dávno po večierke, takže knižnica je zatvorená. Super. Takže som sa cez celý hrad trepala úplne zbytočne. Óh, kedy už konečne začnem používať mozog. Hovorí sa, že čím je človek starší, tým je múdrejší. Myslím, že u mňa je to naopak. A to všetko kvôli mojej samote. Možno keby som si našla nejakého chalana ... nie! Už dosť! Jediný chalan, na ktorého myslím je Ja ... gŕŕŕ ... Potter. S nikým iným by som nedokázala byť. A s ním to tiež nepôjde pretože ... pretože ... Ja neviem. Na jednu stranu by som s ním chcela hrozne byť, ale potom ma napadne, že si zo mňa robí len srandu a to zažiť nechcem. Ach, prečo práve môj život musí byť tak komplikovaný? A ešte k tomu všetkému stále neviem kto je ten dedič. Ako to mám, dočerta, zistiť? A bez neho to tiež nepôjde. A to nehovorím o tom, že chýbajú ďalší traja strážcovia. Ja sa z toho asi zbláznim. Nič nevychádza podľa mojich predstáv.
Konečne som sa dostala do spoločenskej miestnosti. Na moje prekvapenie tu sedela Sam. Možno si konečne spomenula, že má priateľku, ktorú v poslednej dobe zanedbáva. Vlastne keď tam nad tým rozmýšľam, mohla by mi pomôcť.
,,Čauky." Pozdravila som ju a sadla si vedľa nej na pohovku. Všimla som si, že je zahĺbená do najakej knihy.
,,Hm." Tak takto znie celá jej odpoveď? No rozumiete tomu? Človek by povedal, že po tých hodinách, ktoré sme spolu neboli sa jej bude cnieť, ale nie. Ona ma bude ignorovať.
,,Sam, potrebujem s niečím pomôcť."
,,Hm." Hovorím, čistá ignorácia.
,,Je to naozaj dôležité."
,,Fajn, tak hovor." Konečne.
,,Tu nie. Niekto by nás mohol počuť. Nievieš či je Amanda ešte stále v izbe?"
,,Niem nie je. Odišla chvíľu po tom, čo som sa vrátila."
,,Dobre, tak poď."
Chytila som ju za ruku a odtiahla do našej izby. Sadli sme si na moju posteľ (je bližšie ku dverám) a ešte raz som pohľadom skontrolovala izbu. Všetko bolo v poriadku, tak som spustila.
,,Raz si hovorila, že tvoja mama pracuje na ministerstve. Myslíš, že by mi mohla zistiť pár informácií?"
,,No, môžem sa jej spýtať. A čo by to malo byť?"
,,Potrebovala by som rodokmeň Richarda Chrabromila."
,,A na čo?"
,,Vieš ako som ti hovorila o tej veštbe? Tak v nej sa hovorí, že nám v boji pomôže Chrabromilov dedič. Lenže ja neviem ako inak ho nájsť a Dumbledore mi to nepovie. Toto je jediná možnosť."
,,Chceš povedať, že Dumbledore vie kto to je?"
,,Hej, ale podľa neho na to musím prísť sama."
,,To nemyslí vážne! Veď to môže byť ktokoľvek na svete."
,,Nie, to nie. Je na Rokforte a z toho vyplýva, že určite chodí do chrabromilu, keď je ten jeho dedič."
,,No, asi budeš musieť prehľadať celý chrabromil."
,,Ľahké to nebude."
,,Ľahké? Veď je to nemožné! Myslíš, že každý ti hneď zavesí na nos, že je jeho dedič?"
,,A práve preto potrebujem, aby sa tvoja mama pozrela do tých záznamov. Určite to tam niekde bude."
,,Dobre, idem jej hneď napísať."
,,Vzala si pergamen a ja som ju pozorovala. Vyzeralo to, akoby písala román, pretože keď skončila, podala mi štyri zapísané strany. Zaujímalo by ma, čo všetko tam popísala.
,,Dúfam, že si jej neprezradila na čo to potrebuješ. Vieš, nechcem, aby sa to niekto dozvedel."
,,Jasné, že nie. Čo si o mne myslíš? Napísala som jej, že píšeme prácu o Richardovi Chrabromilovi, preto potrebujeme poznať jeho potomkov."
,,Myslíš, že tomu uverí? Nie je to bohvieaká výhovorka."
,,Robíš si srandu? Moja mama uverí všetkému. Je to ten najnaivnejší človek na svete." No, tak už viem po kom to má.
,,Keď myslíš. Zajtra ráno to pošleme, teraz sa mi už nechce."
,,Veď ani mne nie. Som hrozne uťahaná."
,,Čo ste vlastne s Tomom celý deň robili?"
Na tvári sa jej objavil široký úsmev.
,,To by si rada vedela, však?"
,,Vieš, že áno?"
,,Tak to máš smolu, pretože ja nič neprezradím."
,,Ale no tak. Som tvoja najlepšia priateľka a Tom je môj brat. Určite by mu nebude vadiť ak mi to povieš. Prosím, prosím."
,,Tak dobre. Pobozkal ma."
,,To myslíš vážne?"
,,Hej, bolo to úžasné. Nikdy som nič také nezažila."
,,Prehánaš. Bol to len bozk."
,,Nie, bol to bozk od osoby, ktorú ľúbim. Povedz, ako by si reagovala ty, kedy ťa pobozkal James?"
,,Už zase s tým začínaš? Ja som si myslela, že sme si to už dávno vyjasnili."
,,Omyl. To ty si povedala, že s ním nič nechceš mať. Lenže zabúdaš na to, že on nie je zo železa. Jedného dňa si nájde dievča. A ty si potom budeš vyčítať, že si nechala len tak ujsť lásku svojho života."
,,Ale prosím ťa. Na svete je plno chalanov. Prečo si myslíš, že ten pravý je James?"
,,Tu nejde o to čo si myslím ja. Ale o to, že ty ho miluješ. A nesnaž sa mi tu nahovárať, že to tak nie je. Prečo to aspoň neskúsiš?"
,,Pretože sa bojím, jasné. Nie som taká silná ako si všetci myslia. Skrátka by som nezniesla keby ma po pár dňoch odkopol."
,,Vieš veľmi dobre, že to by James nikdy neurobil. On ťa miluje."
,,To by mi musel najskôr nejako dokázať."
Zdvihla som sa a zamierila do kúpeľne. Vyzliekla som sa a vliezla do sprchy. Horúca voda ma vždy upokojovala. A to teraz naozaj potrebujem.

***

,,Ááá."
Zobudil ma krik v izbe. Vyzerá to tak, že mi nie je dopriate sa vyspať do ružova ani v nedeľu.
,,Preboha, čo sa deje?" S námahou som sa posadila na posteľ. To čo som videla mi vyrazilo dych. Predstavte si, že Amanda stála na svojej posteli a snažila sa akýmsi šálom odohnať Robbieho, ktorý sa okolo nej roztomilo krútil a snažil sa ten šál chytiť. Navonok som sa snažila nesmiať (veď ja som tolerancia sama), ale vo vnútri som sa dusila smiechom. Pozrela som na Sam, no to som nemala robiť. Teraz som sa už neudržala a rozosmiala som sa na celé kolo. Ona sa totiž smiala tak, že spadla z postele. Teraz sedí na zemi a po tvári sa jej kotúľajú slzy smiechu. Normálne som im aj odpustila, že ma zobudili, pretože som sa takto nezasmiala už pekne dlho.
,,Okamžite si zober to psisko, rozumieš? Ber si ho."
,,Robbie, zlatko, poď ku mne, poď." Poslušne ku mne docupital a ja som ho zdvihla k sebe na posteľ.
,,Dobrý psík. Až pôjdeme do Rokvillu, tak ti kúpim nejakú hračku, aby si sa nenudil, dobre?"
,,Ako je možné, že to ohavné psisko si tu len tak pobehuje? Mal by byť niekde zatvorený. Je to krvilačná beštia, ktorá napadne každého."
Tak teraz sa slzy kotúľali po tvári aj mne. No, pochopte to.. Malé šteniatko a vraj ,,krvilační beštia". Ja nevládzem. Asi zomriem na predávkovanie smiechom. A o Sam ani nehovorím. Chúďa, akurát sa ako-tak upokojila, keď Amanda vyriekla tú osudovú vetu. Teraz už na zemi ani nesedí, ale leží. Normálne sa váľa po zemi ako nejaký bezdomovec. Amanda na nás len zhnusene pozrela a odkráčala z izby. Pravdepodobne bola hore už pekne dlho, pretože bola oblečená a dokonca aj nalíčená a poviem vám, že ona v kúpeľni strávi polovicu dňa. Ktovie prečo vstávala tak skoro. Ale čo sa budem zaťažovať niečím takým, teraz sa hlavne potrebujem upokojiť. Asi po desiatich minútach som bola dostatočne pokojná na to, aby som sa prezliekla a nalíčila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peťa Peťa | Web | 15. října 2008 v 20:52 | Reagovat

Je to super a tá scéna s Robbiem na konci bola úžasná! :) Ale ja som túto kapču už čítala na P-I.sk takže pre mňa ništ nové :D

2 Lili Lili | Web | 16. října 2008 v 13:43 | Reagovat

super kapitola:)a ten Robbie bolo excelentny:)tak len do toho a pis dalej:)

3 K_a.T_u.š.k.a K_a.T_u.š.k.a | Web | 17. října 2008 v 10:46 | Reagovat

Můžeš si vyzvednout pixelku najdeš ji na http://wonderka.blog.cz/0810/potvrzeni-o-adopci-rodny-list-pro-susi máš potvrzení i rodný list

4 Anaiska->SB Anaiska->SB | Web | 17. října 2008 v 15:32 | Reagovat

tak to je dobrý, málem sem se válela na zemi, když tam byla ta scéna s Robbiem... prostě úžasný to je!

5 Nessa Nessa | Web | 27. října 2008 v 15:59 | Reagovat

Skvělá kapitola, fakt píšeš moc hezky =)

6 Evanska Evanska | Web | 11. listopadu 2008 v 19:12 | Reagovat

tak toto sa dá hodnotiť len jedným slovo:dokonalé!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama