6. kapitola: Kedy to spáchame???

25. října 2008 v 18:11 | .: SuSi :. |  Láska v nenávisti
Konečne sa mi podarilo dopísať novú kapitolku.

Nie, nie, nie. Prečo mi to život robí? Keď sa mi konečne zdalo, že sa začínam uberať správnym smerom, dostala som sa zasa na začiatok. Ale vy asi ani netušíte o čom to hovorím, však? No, to sa mi stáva dosť často, že mi ľudia nerozumejú. A teraz prečo vlastne preklínam celý môj pobabraná život? Dostala som list, na ktorý som čakala pomerne dlho (u mňa je totiž týždeň nenormálne dlhý čas). Skrátim to. Samanthina mama nám už poslala ten rodokmeň, ktorý sme po nej chceli, ale samozrejme to má háčik. Príbuzný Richarda Chrabromila poznáme, ale len po Helenu Downsovú, ktorá zomrela asi pred šesťdesiatimi rokmi. No, už chápete prečo ma to tak rozčuľuje? Ako mám, preboha, zistiť mená jej potomkov? Asi ma z toho porazí. Sme znova tam, kde sme boli aj pred tým ... v kýbli.
,,Ahoj, Lill."
,,Čauky."
,,Stále rozmýšľaš nad tým listom?"
,,Hej, skrátka je to divné, že ani na ministerstve nemajú ten rodokmeň. A tam majú predsa evidovaných všetkých kúzelníkov."
,,A čo keď zomrela bezdetná? Nemá žiadnych potomkov a preto tam nemôžu byť zaznamenaní."
,,To proroctvo určite neklame."
,,Ako to môžeš vedieť? Lill, keď nejaký blázon povie, že vypukne válka ešte to neznamená, že naozaj aj bude."
,,Dumbledore tomu verí. A myslíš, že keby to bola hlúposť, tak by sa tým zaťažoval?"
,,Možno máš pravdu, ale ako to chceš potom vysvetliť?"
,,Ja neviem. Možno ich chcela len ochrániť."
,,Čože?"
,,No tá Helena. Čo keď sa týmto opatrením snažila chrániť svoje deti?"
,,Ale pred čím by ich chránila?"
,,Tak to neviem. Musíme zistiť ako zomrela."
,,A kde to chceš zistiť?"
,,Iba na jedinom mieste. A to v časti s obmedzeným prístupom."
,,Zbláznila si sa alebo čo? Tam sa nikdy nedostaneme."
,,Lepší plán ale nemáme."
,,Vlastne by sa nám to mohlo podariť, ale budeme potrebovať menšiu pomoc. A toto dokážu iba štyria ľudia na škole."
,,Kto?"
,,Záškodníci?"
,,Jediný kto sa tu pomiatol si ty. To nemyslíš vážne, však? Nie, nie a zasa nie. To neurobím."
,,Lilly, je to už mesiac čo chodíme do školy a my sme stále nič nové nezistili. Dokonca v tom máme ešte väčší zmätok ako na začiatku. Potrebujeme pomoc. A možná by nám dokázali pomôcť aj s tými ostatnými záležitosťami."
,,Tak dobre, ale nebudú vedieť o čo sa jedná ."
,,Ale ..."
,,Žiadne ale. Nechcem, aby o tom ktokoľvek vedel. Už som ti to raz hovorila. Nesmú sa dozvedieť koho sa snažíme vypátrať."
,,Fajn, ja im to nepoviem, ale podľa mňa robíš chybu."
,,Vďaka."
,,Nie je za čo. Len nám zostáva vymyslieť spôsob ako ich prinútiť pomôcť nám."
,,Ako to myslíš prinútiť?"
,,No, určite nám nepomôžu len pre naše pekné oči."
,,To asi nie."
,,Asi budeme musieť použiť náš šarm."
,,Náš, šarm?"
,,Oh, prepáč, asi som sa zle vyjadrila. Tvoj šarm?"
,,Ako to myslíš?"
,,No, je na čase využiť tvoj vplyv na pána úžasného kapitána."
,,Tak to teda nie. So mnou v tomto nepočítaj. Súhlasila som, že nám môžu pomôcť, ale ja nikoho nemienim využívať."
,,Nie je náhodou pre teba dôležité zistiť tie informácie?"
,,To áno, ale využívať ľudí pre svoj prospech je úbohé. Dokážeme to aj inak."
,,Tak to som zvedavá ako."
,,Neviem, ale záškodníci by sa priveľmi vypytovali a to je to posledné čo teraz potrebujem. A okrem toho neviem ako by som zvládla byť s Jamesom. Vieš predsa veľmi dobre o mojom malom probléme."
,,Hej, viem, ale budeš to musieť nejako prekonať. Inú možnosť totiž nemáme."
,,Ale áno, máme."
,,Tak to chcem vedieť akú. No, hovor, máš príležitosť."
,,Mohli by sme trebárs ... alebo ..."
,,Vidíš? Žiadna iná nie je. Už si to konečne uvedom. Nemáš na výber."
,,To, že ma teraz žiadna nenapadla ešte neznamená, že neexistuje."
,,Bože, najradšej by som ťa zakopala pod čierno-čiernu zem a nechala ťa tam zhniť."
,,Au, to bolelo."
,,Veď aj malo. Ja predsa nechcem, aby si sa s ním vyspala. Jemu bude určite stačiť, keď s ním pôjdeš niekam von."
,,Lenže ty zase nechápeš prečo to ja nechcem urobiť. Viem veľmi dobre čo po mne chceš, ale každý kto je pri mne veľmi blízko je v nebezpečenstve. Aj ty vieš až príliš veľa."
,,Dobre, povedzme, že sa bojíš, aby sa mu niečo nestalo. No ja si hlavne myslím, že je to kvôli tomu, aby si mu nakoniec nekývla."
,,Aj to."
,,Ale prečo? Veď je zreteľné, že on ťa miluje a ty miluješ jeho. Tak kde je problém?"
,,Kde je problém? Že kde je problém. Tak s touto otázkou si ma naozaj pobavila. Hovorila som ti to snáď miliónkrát. A tým, že ma miluje by som si nebola až taká istá."
,,Zase s tým začínaš. Už som ti raz povedala, že nie je ako Black. Možno to, že ťa miluje nedáva najavo práve dokonale, ale myslí to vážne."
,,Nechajme už túto tému, prosím. Nechcem to teraz rozoberať."
,,Lenže ty to nechceš nikdy rozoberať."
,,Prosím."
,,Prepáč, už som ticho."
,,Ja viem, že mi chceš len pomôcť, ale je to pre mňa ťažké rozoberať."
,,Dobre. Už sa k tomu nebudem vracať. Teda aspoň do tej doby, kým nevyriešime tento problém. No, ich pomoc potrebujeme. A myslím, že najviac nám bude ochotný pomôcť práve James."
,,Ja to nezvládnem."
,,Ale zvládneš."
,,Ale zvládneš. A možno ani nič nebude chcieť."
,,Sama tomu neveríš."
,,Ja viem, ale nejako ťa presvedčiť musím."
,,Ty si ale potvora."
,,Vďaka. Tak čo? Ideš do toho?"
,,Fajn."
,,Ja som vedela, že si múdra. Potom to zariadime, ale teraz už musím ísť, sľúbila som Thomovi, že sa s ním pôjdem prejsť."
,,Uži si to."
,,Vďaka a nie, že budeš celý čas zatvorená tu v izbe."
,,Neboj."
Stačila som za ňou zakričať ešte zakričať, než sa mi stratila za dverami. Znova som osamela. Mám to ale ťažký život. No, to je teraz vedľajšie. Najviac ma trápi, že budem musieť tráviť čas s Jamesom. Ako to len zvládnem? Ale dosť už sabaľútosti. Aj bez toho mám už dosť problémov. Radšej by som mala zájsť do knižnice. Možno sa mi podarí nájsť niečo, čo ma zachráni.

***

Návšteva knižnice mi nakoniec s ničím nepomohla. Snažila som sa niečo nájsť o tej Helene Downsovej, ale nič som nenašla. Síce som to čakala, no skúsiť som to musela. So zlou náladou som sa vracala naspäť do izby. Pýtate sa prečo so zlou? A vy sa mi čudujete? Teraz je jasné, že mi nezostáva nič iné ako pristúpiť na Samanthin návrh. A to znamená ukecať Jamesa. Normálne mi to pripadá ako sprisahanie proti mne.
Ako som však zistila nie všetci mali taký zlý deň ako ja. Napríklad taká Sam. Keď som prechádzala jednou opustenou chodbou začula som divné zvuky z jednej učebne. Tak som tam ako správna prefektka vtrhla a to čo som uvidela mi vyrazilo dych. Vyrušila som totiž môjho brata pri vášnivom bozkávaní so Sam. No skoro ma porazilo. Toto som naozaj vidieť nemusela.
,,Bože, Lill čo tu robíš?"
,,Ja ... ja ... vlastne som už na odchode, prepáčte, nechcela som vás vyrušiť."
Vyštartovala som odtiaľ ako najrýchlejšie som vedela. Taký trapas. Keby to aspoň nebol Tom. Neviem čo by sa stalo, keby som tam vtrla o pár minút neskôr. Ježišikriste, na to nechcem ani pomyslieť. Niektoré veci by o sebe súrodenci predsa len vedieť nemuseli.
Ani neviem ako som sa dostala do izby. Stále som nemohla vymazať ten obraz z hlavy. Čo mám teraz robiť? Asi si zájdem na vymývaní mozgu. Z môjho duchaplného uvažovania ma vytrhla Sam, pretože sa prirútila do izby. Len čo na mňa pozrela, očervenela ako paprika. Ja sa jej teda nečudujem.
,,Lill, ... ja ..."
,,Nie, nič nehovor. Prepáč, nemala som tam tak vtrhnúť, ale keď, boli ste dosť hluční a ja som nevedela, že ste to práve vy dvaja."
,,Nie, to ty prepáč mne. Nemohla by si na to čo si videla zabudnúť?"
,,Budem sa snažiť."
,,Vďaka."
,,Veď máš aj za čo. Inak, vždy som si myslela, že si romantická duša a niečo také ako muchlovanie sa v opustenej učebni je pre teba nemysliteľné."
,,Veď aj hej, lenže to tie hormóny. Vždy, keď som v Thomovej blízkosti prestanem sa ovládať."
,,Páni, ty ma každý deň prekvapuješ. A ako ďaleko ste sa už dostali?"
,,Keby si nás nevyrušila dostali by sme sa ďalej."
,,To bola výčitka?"
,,Samozrejme, že to bola výčitka."
,,Oh, tak potom prepáč, že som ťa pripravila o tak príjemný zážitok."
Obidve sme sa naraz rozosmiali.
,,Mimochodom, už si rozmýšľala ako presvedčíme záškodníkov?"
Okamžite mi zamrzol úsmev na perách. Ako to robí, že mi vždy tak rýchlo dokáže pokaziť náladu?
,,Nie, snažila som sa o tej Helene zistiť niečo v knižnici, ale ako som čakala nič tam nebolo."
,,Tak je to potom jasné. Po večeri si ich odchytíme a posnažíme sa ich presvedčiť."
,,A nemohlo by to počkať do zajtra? Veď večera začína už o chvíľu a to nemáme šancu stihnúť niečo vymyslieť."
,,To by sa ti páčilo, čo? Odkladať to. No, musím ťa sklamať. Povieme im to ešte dnes. Čím skôr, tým lepšie."
,,Čo keď odmietnu?"
,,Keby bolo najhoršie ponúknem im teba, aby nám pomohli."
,,To si nemyslela vážne, však?"
,,Samozrejme, že myslela. Z takýchto dôležitých vecí si nerobím žarty."
,,Ale to je ... to je ..."
,,Výmenný obchod. Niečo za niečo."
,,Lenže ja nie som žiadny tovar, aby si ma mohla vymieňať."
Naozaj ma nahnevala. Čo si o sebe vlastne myslí?
,,Lill, upokoj sa. Beriem ťa až ako poslednú možnosť."
,,Tak to ma naozaj upokojilo."

***

,,Tak sa pohni, lebo nám zdrhnú."
,,Nevidíš, že jem?"
,,Ty neješ. Ty sa v tom len prehrabuješ, aby si to zdržala, ale už toho mám dosť. Okamžite vstávaj, lebo začnem kričať na celú veľkú sieň."
,,Dobre, veď už idem. Aby si sa nezbláznila."
Pomaly som sa postavila a so sklonenou hlavou som sa vybrala za ňou. Zastavila sa až pri nich.
Pomóóóc!!!
,,Čaute. Mohli by sme s vami na chvíľu hovoriť?"
Ona to vážne urobila. Krava. Ja som sa len tvárila, že ma priveľmi zaujali šnúrky na mojich topánkach.
,,Jasné. Začnite." Podľa hlasu som spoznala, že hovorí Black.
Konečne som sa odvážila pozrieť sa na nich. Som hrozný srab, ja viem. Nechápem ako som sa mohla dostať do chrabromilu.
Zistila som dosť zaujímavú vec. James tu s nimi nie je. Zaujímalo by ma, ke je počas večere. Zvláštne. Vždy ich vidieť spolu.
,,No, my sme skôr mysleli niekde osamote."
,,Dobre, tak kam pôjdeme?"
,,Najlepšie by bolo na nejaké miesto, kde nás nikto nebude počuť a hlavne vyrušovať."
Neviem odkiaľ berie ten pokoj s akým to hovorí. Akoby sa s nimi bavila každý deň.
,,Myslím, že viem kam by sme mohli ísť. A o čo ide, že okolo toho robíte teké tajnosti?"
,,To sa dozvieš až tam."
,,Fajn, už sa nebudem pýtať. Remus, skoč sa prosím pozrieť či sa už vrátil James, toto si nesmie nechať ujsť."
Hajzel. Tým myslím Blacka, nie Rema.

***

Konečne sme zastavili pred ... prázdnou stenou? Robí si z nás žarty alebo čo? Ja som vedela, že Blackovi nemáme veriť. To čo tam teraz robí? Už sa dočista zbláznil? Počkať ... beriem späť, ja som sa zbláznila. Asi by vám zaujímalo čo sa deje, však? Musím vám povedať, že ani ja to neviem. Z ničoho nič sa pred nami objavili dvere, ktoré tam nikdy pred tým neboli. Ale prečo sa divím. V tomto svete sa dejú omnoho čudnejšie veci ako len zjavovanie sa dverí.
Vstúpili sme dnu. Bolo to akoby sme sa ocitli v našej spoločenskej miestnosti. Všetko bolo rovnaké, až na to rozloženie kresiel, ktoré boli teraz v strede miestnosti. Inak bola prázdna. Sadli sme si do kresiel a mlčky čakali na Remusa a ... Jamesa. No, bude to zaujímavé.
Asi po piatich minútach ticha, ktoré už začínalo byť trápne, konečne dorazili zostávajúci členovia. Na moje nešťastie a zároveň aj šťastie si hneď vedľa mňa sadol James. Viete, ja už ani neviem čo chcem.
,,Remus mi po ceste stihol vysvetliť, že chcete s niečím pomôcť." Začal James, pretože nikomu sa do toho zjavne nechcelo a mne už vôbec nie.
,,Áno, potrebujeme. Je to naozaj dôležité, takže by sme boli radi, keby ste boli diskrétny." Sam, len do toho.
,,Fajn, ale už by ste nám mohli prezradiť o čo ide." Ozval sa Black. Nejaký je nedočkavý, chlapec.
,,Myslím, že najlepšie bude ak vám to vysvetlí Lilly, pretože ja vôbec netuším čo môžem a čo nemôžem povedať."
Pozrela som na ňu naozaj tak hnusne ako som len vedela, no ona si z toho zjavne nič nerobila a gestom mi naznačila, aby som začala. Pripomeňte mi, aby som ju, keď toto všetko skončí, zabila.
,,Ide o to, že sa potrebujeme dostať do knižnice. Aby som to upresnila do oddelenia s obmedzeným prístupom."
,,A na čo sa tam potrebujete dostať?" Ten Black je nejaký zvedavý.
,,Potrebujeme nájsť niečo o jednej osobe, ktorá už zomrela."
,,A kto si zaslúžil toľkú vašu pozornosť?"
,,Je mi ľúto, ale to vám nemôžem prezradiť."
,,Prečo?"
,,Počujte. Vy si možno myslíte, že je to nejaký náš výmysel, ale je to životne dôležité. Nemôžem vám povedať nič konkrétne, pretože by som vás ohrozila a to naozaj nechcem. Už tak mám výčitky, že to vie Sam."
,,Ste do niečoho zapletené?"
,,Čože?"
,,Pokiaľ máte nejaké problémy môžete nám to pokojne povedať."
,,Nie, nemáme nijaké problémy, teda zatiaľ. Ale určite ich mať budeme, no hlavne ja, pokiaľ to nezistíme. Tak pomôžete nám alebo nie?"
Pozreli na seba. Vyzeralo to akoby sa dohosli pohľadmi. Je možné, že by vedeli čítať myšlienky?
,,Fajn." Z ničoho nič sa ozval James, čo ma prebralo z môjho myšlienkového pochodu.
,,Čo fajn?"
,,Pomôžeme vám."
,,A to len tak?" Po dlhej dobe sa ozvala Sam. Že jej to trvalo.
,,Ako len tak?"
,,No, to za to nebudete nič chcieť?"
Aj mňa to zaujímalo.
,,Nie, nič. Vlastne, robíme to aj kvôli sebe, pretože aj my sa tam potrebujeme dostať. Takže to vybavíme naraz."
Tak s touto odpoveďou ma dostal. Čo môžu potrebovať oni?
,,A na čo sa tam potrebujete dostať vy?"
,,To vám nemôžeme prezradiť zase my. Tak sme dohodnutí."
A čo iné nám zostáva?
,,Dobre." Povedali sme naraz so Sam. Len dúfam, že to nebudeme ľutovať.
Náhodou môj pohľad zablúdil k Pettigrewovi. Sedel na pohovke na druhom konci ako ja. Všimla som si, že ma pozoruje. No, nie normálne. Mal taký zvláštny pohľad, alebo sa mi to iba zdalo? Asi mi už začína šibať.
,,Tak kedy to spáchame?" Opýtala sa Sam.
,,Myslím, že najlepšie by bolo zajtra okolo polnoci. Súhlasíte?" James sa pozrel na všetkých a keď súhlasne prikývli, pokračoval ďalej.
,,Takže to by sme mali. Teraz nám už len zostáva vymyslieť ako to urobíme."
,,Najjednoduchšie by bolo, keby ste použili plásť." Ozval sa Remus.
,,Ty s nami nepôjdeš?" Musela som sa opýtať. Namiesto Remusa mi odpovedal Black.
,,Remus spolu s Petrom budú strážiť, či niekto nejde. Keby sa niečo pokazilo, môže sa vyhovoriť, že je prefekt a Peter sa niekde schová."
,,Aha." Žasla som nad tým ako to majú všetko dobre vymyslené.
,,To by mohlo vyjsť. Ja, Sirius, Samantha a Lilly pôjdeme pod plášťom. Snáď sa pod neho zmestíme. Súhlasíte všetci?"
,,A keby som povedala, že nie pomohlo by mi to?" Opýtala som sa.
,,Nie." Odpovedali mi všetci naraz. Zaujímavé, akí sú zrazu zohratí tým.
,,Tak je to jasné. Zajtra sa stretneme presne o pol dvanástej tu v komnate a ešte po prípade niečo doladíme. Tak, to je asi všetko. Prajem dobrú noc."
Všetci záškodíci sa zdvihli a opustili miestnosť, pričom na mňa Pettigrew nepekne zazeral. Dnes sa chovajú všetci podivne.
Nezostalo nám so Sam nič iné, len aby sme sa aj my pobrali do svojej izby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lili Lili | Web | 25. října 2008 v 18:44 | Reagovat

super!velmi pekna kapitola:)a Sam bola originalna.) tesim sa na dalsiu kapcu:)

ps:mas u mna ratazak

2 Peťa Peťa | Web | 25. října 2008 v 19:55 | Reagovat

Superrrrrrrrrrrrrrrr!

3 martnka martnka | Web | 27. října 2008 v 12:26 | Reagovat

pokračkoa to hned, já už se nemůžu dočkat další kapitolky!!! mimochodem díky za spřátelko, už sem si tě přidala

4 Nessa Nessa | Web | 27. října 2008 v 16:11 | Reagovat

úžasná kapitola =)

5 Anaiska->SB Anaiska->SB | Web | 27. října 2008 v 18:04 | Reagovat

super! honem další!

6 kika kika | Web | 28. října 2008 v 18:24 | Reagovat

supeeeeeer juknite aj na moj web prosim ja tiez pisem poviedku o lily evans a tiez aj nieco ine tak nebudte zli a nechajte koment

DAKUJEM

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama