4. kapitola: Je to len pocit, alebo nie? 1.časť

25. listopadu 2008 v 19:54 | .: SuSi :. |  Hviezda môjho osudu
Viem, že to trvalo, ale konečne sa mi podarilo dať sem novú kapitolku. Musím sa priznať, že sa mi zdá byť divná, taká o ničom, ale je to len prvá časť a tak dúfam, že tá druhá bude lepšie.


Ľudia sa náhlivo predierali Šikmou uličkou, len aby mohli byť čo najskôr doma. Nikto nechcel pridlho zostávať vonku v dnešnej zlej dobe a už vôbec nie, ak sa pomaly začínalo stmievať, tak ako teraz. Bolo totiž úplne normálne, že tu zjavilo zopár smrťožrútov a vybrali sa na "lov".
Aj ja som sa prebíjam týmto "pralesom" ľudí, aby som sa dostavila na schôdzku s Kate. Hneď po práci som jej poslala sovu, či by sme sa nemohli stretnúť a ona ochotne súhlasila. Som jej za to veľmi vďačná. Mohla byť predsa pokojne doma so svojím manželom a užívať si teplo ich domova. Ale aj ona má vraj pre mňa veľkú novinu.
Zastala som pred veľkou budovou, ktorá slúžila ako nákupné stredisko pre čarodejníkov. Nachádza sa tu plno malých obchodíkov a kaviarní. Hneď ako som vošla do jednej takejto kaviarničky som uvidela Kate, a tak som sa za ňou vydala.
"Ahoj Kate. Čakáš tu na mňa už dlho?"
"Nie, prišla som asi pred piatimi minútami.
"Tak čo sa zase stalo?"
Opýtala sa ma, keď som už pohodlne sedela a popíjala kávu.
"Môj nový partner je James."
Ako som to dopovedala, skoro sa zadusila kávou, z ktorej si akurát odpíjala.
"Ty kokso."
"Presne."
"Tak toto by som nečakala. To sa teraz asi budete vídať častejšie."
"Častejšie? Ó, nie milá Kate. My sa uvidíme každý deň a skoro stále budeme spolu. Teraz dokonca máme úlohu, v ktorej mám hrať jeho snúbenicu. A ešte k tomu ..."
"Čo?"
"Zistila som, že k nemu asi ešte stále niečo cítim."
"Oh, Lilly. Je mi to ľúto, že si to musíš prežívať znovu, ale ja som vedela, že k tomu skôr či neskôr dôjde. Je to skrátka tvoj osud, byť s ním."
"Ja na osud neverím. Každý je strojcom svojho šťastia a ja naňho zabudnem. Už raz som to dokázala, tak prečo by sa mi to nemalo podariť aj teraz?"
"Ty si naňho nikdy nezabudla. Len si potlačila lásku k nemu, ale teraz sa znovu pýta von. Mala by si ju pustiť."
"Nemôžem to urobiť. Asi to stále nechápeš Kate, ale on mi dosť ublížil a ja to nechcem zažiť ešte raz. Milovala som ho a on ma podviedol s mojou vlastnou sestrou."
"Je to už tak dávno. Určite svoju chybu oľutoval."
"Ale ja mu už neverím. A ani mu veriť nechcem."
Po chvíli ticha, ktoré nastalo som si spomenula, že aj Kate mi chcela niečo povedať. Nemôžem predsa stále len myslieť na seba.
"Nechcela si mi niečo povedať?"
Najskôr sa zarazila, ale potom sa začala šťastne usmievať.
"Áno, áno vlastne chcela. No, vieš, ja ... no ... ako by som to len ... teda, ja ... ehm ... som tehotná."
Zastavila som v polovici pohybu a to bolo, že som si práve vkladala do úst kúsok zákusku. Keď som sa po chvíli spamätala, vyskočila som zo stoličky a začala ju objímať. Pri tom sme obidve neuveriteľne vrieskali a kričali. Ľudia sa začali za nami otáčať, ale bolo mi to jedno. Veď koľkokrát za život sa vám stane, že vaša najlepšia kamarátka bude mať svoje prvé dieťa?
"Bože Kate, gratulujem, to je naozaj úžasné."
"Ja viem. Som taká šťastná ako nikdy pred tým. A o Lukasovi ani nehovorím. Predstav si, že nerobí nič iné, len stále hovorí o tom dieťati. Dokonca, keď ide po ulici, tak každému koho stretne pol hodiny vykladá o tom, že bude otcom."
"To si viem predstaviť."
"Chcela som ťa vlastne ešte aj pozvať cez víkend k nám na večeru. Lukas by ťa totiž veľmi rád spoznal. No, ono to vlastne nie je ani tak večera, ale skôr taká malá oslava. Budú tam Lukasovi kamaráti a samozrejme aj moji. A ty tam rozhodne nemôžeš chýbať."
"Jasné, prídem veľmi rada. Aj ja chcem už konečne poznať toho dokonalého muža."
"Skôr než sa ale rozhodneš prísť by som ťa mala varovať. Bude tam aj James."
"To nie."
"Pozná sa s Lukasom asi od tej doby čo si ty odišla a stali sa z nich dobrý kamaráti. Myslím, že máš právo vedieť, že tam bude. Len dúfam, že to nezmení tvoj názor. Veď stačí ak sa pozdravíte a stretneš aj kopu bývalých spolužiakov. Napríklad Remusa, Kirsten, Alice a dokonca príde aj Sirius."
"Dobre, prídem aj napriek tomu, že tam bude on. Nemôžem si to predsa nechať ujsť."
"Ani nevieš akú si mi urobila radosť. Uvidíš ako ťa všetci radi uvidia. Prídeš s niekým alebo sama? Veľa ľudí si niekoho privedie, tak som zvedavá, či mám počítať aj s niekým navyše u teba."
"Nie, prídem sama."
"Mala by si si už niekoho nájsť, keď nechceš dať Jamesovi ešte jednu šancu."
"Kate, aj keby som ja chcela, James už záujem mať určite nebude."
"Takže priznávaš, že chceš Jamesa naspäť?"
"Nie, nechcem ho naspäť."
"Ale práve si povedala, že aj keby si ty chcela, on už určite mať záujem nebude."
"To bolo čisto hypoteticky."
"Jasné."
"Prečo si stále myslíš, že my dvaja musíme skončiť spolu?"
"Skrátka k sebe patríte."
"Ja si to nemyslím."
"A to je tvoj problém. Vždy si až priveľmi premýšľala."
"To bolo možná na škole, pretože to ako som odišla do Francúzska bolo len tak zo dňa na deň. Rozhodne som nad nepremýšľala."
"A teraz? Už zase si všetko začínaš dôkladne plánovať, nad všetkým uvažuješ. Čo chceš vlastne teraz robiť? Nechceš sa aj ty usadiť, mať rodinu? Niekoho koho budeš milovať a kto bude milovať teba?"
"Ja neviem čo chcem. Myslela som, že ty mi dokážeš poradiť čo mám robiť."
"Ja som ti už svoj názor povedala. Ale aj tak si to musíš rozhodnúť len ty sama. V tomto ti nikto nepomôže."
"Prečo ja musím mať v živote všetko tak komplikované? Vieš, vždy som si myslela, že keď sa ja zamilujem, tak to bude navždy. Prečo to tak nemôže byť?"
"Mohlo by. Lenže ty to nechceš dovoliť."
"A myslíš, že je to pre mňa ľahké? Od tej doby čo som sa vrátila som taká zmätená ako už dlho nie."
"Možno si to ty sama až priveľmi komplikuješ. A až neskôr pochopíš ako bolo všetko ľahké a že si celú dobu vedela čo chceš, len si si to nechcela pripustiť."
Prečo sa mi to vôbec nezdá ako hlúposť, ale ozajstné riešenie môjho súčasného stavu?
***
Celý týždeň som sa v práci nezastavila. Snažili sme sa doladiť posledné chybičky, ktoré sa vyskytli v našom pláne. V piatok bol už ako-tak hotový, a preto sme dostali voľno, vraj aby sme sa psychicky pripravili sa nedeľu. To mal byť totiž ples, na ktorom sa zúčastnia tie najstaršie rody v čarodejníckom svete a my tam, samozrejme, nemôžeme chýbať. Bola som dosť nervózna a to hneď z dvoch dôvodov. Celý večer a možno aj noc budem v prítomnosti Jamesa a hrať jeho snúbenicu, čo bude náročné. A ten druhý je, že ak urobím alebo poviem niečo, čo by som nemala, môžu nás poznať a to by pre nás nedopadlo dobre. Oh, a ešte som zabudla, má to aj tretí dôvod. V sobotu je tá oslava u Kate, takže budem rada ak si oddýchnem. Pravdepodobne tam pobudnem tak hodinku, dve a potom odídem. Toto voľno sa mi ale nesmierne hodilo, pretože som nemala ešte kúpené šaty ani na jednu z týchto udalostí.
Po niekoľko hodinových nákupoch som mala nakúpené všetko čo som potrebovala. No, aspoň v to dúfam. Večer, keď som si líhala, mala som pocit, že sa niečo pokazí. Ale je to len pocit, alebo nie?
***
Večer okolo siedmej hodiny som sa začala obliekať a pripravovať. Obliekla som si čierne lesklé nohavice a červené dlhšiu blúzku so širokým opaskom. Vlasy som si len trochu natočila. Namaľovala som sa len veľmi jemne. Keď som už konečne skončila bolo skoro pol deviatej, a tak som sa rozlúčila s rodičmi a premiestnila sa na adresu, ktorú mi Kate dala.
Ocitla som sa v peknej tichej ulice pred pekným domčekom. Bol malý, ale vyžarovala z neho láska a pokoj. Čo by som ja dala za to, aby som mala niekoho s kým by som mohla tento pocit zdieľať. Prešla som po chodníku až ku vchodovým dverám a zazvonila. Netrvalo príliš dlho kým sa otvorili a privítala ma usmievavá Kate.
"Som rada, že si si to nakoniec nerozmyslela."
"Neviem či môžem povedať to samé."
"Neboj, všetko bude v poriadku. James tu ešte nie je. Možno nakoniec ani nedorazí."
Chabo som sa usmiala. Malá nádej vzplanula hlboko v mojom vnútri, no hlas v hlave mi stále hovoril, že niekto ako James by si oslavu nenarodeného dieťaťa svojho kamaráta nenechal ujsť.
Kate ma viedla úzkou chodbou do obývačky, ako mi už stihla povedať. Začula som rozhovor, smiech a hudbu, ktoré silneli ako sme sa približovali. Keď sme vstúpili, hovor utíchol a všetky hlavy sa stočili na mňa. Urobilo sa mi trochu nevoľno, pretože si pripadám ako na výstave. Nikdy som nemala rada, keď sa pozornosť stočila na mňa.
"Tak, toto je Lilly Evansová, moja najlepšia kamarátka. Lilly, toto sú Mark, Julia, Dylan, Kevin a Elena. Pracujú spolu s Lukasom v jednej agentúre. A kde vlastne je? Veď keď som odchádzala otvoriť sedel tu pri vás."
"Rozhodol sa zájsť do kuchyne pozrieť na ten koláč." Odpovedala Elena a tým spustila salvu smiechu a na Katinej tvári sa objavil prestrašený výraz.
"Poď." Prikázala mi Kate a ťahala ma istou chodbou len na opačnú stranu. Z kuchyne vychádzal čierny dym.
"Ale nie. Zasa niečo podpálil."
"Podpálil?"
"No, hej. Nikdy nepúšťam Lukasa samého do kuchyne. Je to totiž dosť nebezpečné. Vždy sa mu nejako podarí niečo zapáliť. Raz, to som to ešte nevedela, som mu povedala, aby dal zohriať vodu a, nechápem ako sa mu to mohlo podariť, ale utierky, ktoré som nechala ležať na drese začali horieť. To nedokáže nikto iný, iba on. Je ako chodiaca pohroma čo sa týka kuchyne. Niekedy pochybujem o tom, že je normálny človek."
Skončila svoje rozprávanie a ja som potlačovala smiech. Pripomenulo mi to totiž mňa. Mama mi vždy hovorí, aby som sa držala od kuchyne ďalej a všetci budeme šťastní. A to som ešte nespomenula moje kuchárske umenie. Teda pokiaľ je umenie, že pripálim aj vodu a ak náhodou sa snažím uvariť kávu, tak z nej vznikne nejaké divné blato.
Ale to už sme boli v kuchyni, a tak som bola nútená prerušiť pochod svojich myšlienok.
"Preboha, čo to tu vyvádzaš."
"Jéje, Kate. Už si tu?"
"Áno som. Nehovorila som ti snáď miliónkrát, že sa máš kuchyni vyhýbať?"
"Ale ja som sa len chcel uistiť, že je ten koláč v poriadku."
"Dala som ho tam asi pred desiatimi minútami, bolo jasné, že je v poriadku."
"Eh ... ty budeš asi Lilly, že? Ja som Lukas."
Bolo na ňom nesmierne vidieť ako sa mu uľavilo, keď mohol zmeniť tému.
"Áno, to som ja."
"Naozaj ťa veľmi rád spoznávam, pretože Kate mi o tebe toho veľa rozprávala."
"Vážne, dúfam, že len samé pekné veci."
"Samozrejme, ako som počul, tak o tebe sa zlé veci rozprávať ani nedajú."
Začervenala som sa. Nečakalo som, že by mohol byť až taký milý.
"Nepôjdeme už? Nechceš tam snáď našich hostí nechať čakať?"
"Dobre."
Povedala odovzdane Kate, ale ešte stále s naštvaným výrazom a odchádzali do obývačky. Mne sa naskytol pohľad na Lukasovo dielo. Pravdepodobne sa neprišiel pozrieť na koláč, ale hľadal niečo na jedenie, pretože chladnička bola otvorená. Vytiahnutých odtiaľ bolo pár jogurtov, zrejme sa snažil dostať k niečomu čo bolo úplne vzadu, a preto potreboval miesto. Lenže tie jogurty položil na sporák, ktorý bol náhodou zapnutý a tie začali horieť. Preto ten smrad. Kate mala pravdu. Je nebezpečné ho sem púšťať. Otočila som sa a vrátila som sa späť do obývačky. Sadla som si do jedného prázdneho kresla a sledovala dianie okolo. Lukas rozprával vtipnú príhodu, ktorú zažil v práci, ale ja som nepočúvala. Dnes večer som nemala náladu baviť sa, a preto som sa ponorila do svojich myšlienok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kika kika | Web | 25. listopadu 2008 v 21:04 | Reagovat

supeeeer pis dalej

2 Peťa Peťa | Web | 25. listopadu 2008 v 21:05 | Reagovat

No to je geniálne! Skladám poklonu! Fakt super kapitola a strašne sa teším na ďalšiu,pretože to začína byť naozaj napínavé! Len tak ďalej...:)

3 Lia Lia | 26. listopadu 2008 v 18:29 | Reagovat

nooo pekne.dalsiu kapcu:)

4 Nessa Nessa | Web | 26. listopadu 2008 v 21:10 | Reagovat

krásná a parádně dlouhá =)

5 Anaiska->SB Anaiska->SB | Web | 27. listopadu 2008 v 10:54 | Reagovat

kapča byla skvělá, ale jedno mě překvapilo - on jí podvedl s Petty? bože, to je nějak zamotaný! než já to rozdejchám...

6 Lili Lili | Web | 30. listopadu 2008 v 16:44 | Reagovat

ehm s Petuniou hej?no boze.....ale kapca skvela :)

7 Evanska Evanska | Web | 30. listopadu 2008 v 21:49 | Reagovat

to s tou Petuniou no nemám slov! žeby bol James až taký hlúpy :D

s Lukasovým umením hehe podpáliť jogurt chcela by som vedieť čo vznikne :D rýchlo ďalšiu časť lebo nezaspím a potom budem nevyspatá čiže ma máš na svedomí!

8 Deniska Deniska | 14. prosince 2008 v 9:32 | Reagovat

heej dalsiu cast,prosim a ryychlo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama